Sú veci, ktoré vám prídu také normálne a jasné, že si ani len neviete predstaviť, že ich treba vysvetľovať, nie to ešte ľudí o ich správnosti presviedčať. Napríklad ako nosenie ochranných rúšok.
Prídete za ľuďmi, na ktorých vám záleží, partnerom, rodičmi, sestrou, babkou a poviete im: „Noste rúška, je to veľmi dôležité!“ Oni sa na vás pozerajú, prikyvujú. Odchádzate spokojní, že vaša misia sa podarila. Hneď na druhý deň zistíte, že žiadna zmena v ich správaní nenastala. Tak to skúsite opäť, tentokrát s väčším dôrazom: „Noste rúška, dokelu! Je to veľmi dôležité!“
Čo myslíte, zaberie to? Poznáme odpoveď....NIE! ;) Povedať len riešenie skrátka nestačí!
Či už si to pripustiť chceme, alebo nie, väčšinu nášho života niečo predávame a v rozhovoroch často niekoho o niečom presviedčame. Manžela, že dovolenka na Maledivách je to najlepšie a jediné miesto, kde si dokonale oddýchneme. ;) Deti o tom, že papanie zeleniny im zabezpečí dlhý a zdravý život. Alebo teraz, že nosiť rúško je to najmenej, čo môžeme urobiť, aby sme predchádzali šíreniu epidémie.
TIP Č. 1 - ODPOVEDZTE NA OTÁZKU: PREČO?
Prečo nestačí povedať len riešenie (bez ohľadu na to, aké dobré je).
Ľudia nemajú radi zmeny.
Dokonca ani tie, ktoré sú pre nich dobré. Je náročnejšie robiť veci inak, než sme zvyknutí, a náš mozog miluje stereotyp. Vtedy vie fungovať na takzvaný automat a to mu vyhovuje. Stojí ho to totiž menej energie.
Nepoznajú odpoveď na otázku „PREČO?“.
Už ste im povedali, čo od nich chcete, no ešte nevedia, prečo to majú robiť. Možno si hovoríte, že by mohlo zafungovať to, že sa máte navzájom radi, a preto vás počúvnu. Áno, mohlo, rúško si nasadia tak na prvé dva dni. S veľkou pravdepodobnosťou to nevydržia robiť dlhodobo. Ak aj náhodou áno, tak to nebude preto, že by chceli, ale preto, že “musia”. Povedať riešenie skrátka nestačí. Lebo...tie zmeny jednoducho nemilujeme!
Odpoveď na otázku PREČO leží v kontraste medzi tým, ako dnes veci sú a tým, ako by mohli byť. Inými slovami, v priepasti medzi súčasným a ideálnym stavom.
TIP Č. 2 - POMENUJTE SÚČASNÝ STAV.
Priveďte ľuďom do vedomia fakty, ktoré nevidia, nevedia alebo možno nechcú vidieť a vedieť. Pozor! Nezabudnite pomenovať aj dôsledky, ktoré nastanú, ak sa ich súčasné správanie nezmení. Niečo v zmysle: „Haló, Houston, máme problém!“
V otázke nosenia rúšok by to vyzeralo takto:
„Väčšina ľudí, ktorí ochorenie COVID 19 prenášajú, nevykazujú žiadne príznaky. Teda vyzerajú ako úplne zdraví ľudia. Nemajú teplotu, nekašlú, usmievajú sa, skrátka vitálni ľudia.“
„Ochorenie sa šíri medzi ľuďmi podobne ako chrípka, cez sliznice dýchacích ciest.“
„Nakaziť sa môžete aj pri obyčajnom rozhovore, ktorý by trval približne 15 minút (pokojne aj menej) a boli by ste od seba vzdialení na jeden krok.“
„K prenosu dochádza najmä kvapôčkami pri kýchaní, rozprávaní, kašlaní, ale aj priamym kontaktom. Napríklad, keď niekoho na privítanie objímete, alebo mu podáte ruku.“
„Jeden nakazený človek, nakazí v priemere ďalších 4 ľudí.”
„Ak chodíte von bez rúška, pokojne môžete byť aj vy jedným z prenášačov a vystavujete riziku nákazy starých rodičov, manžela, deti a aj ostatných ľudí, s ktorými prídete do kontaktu.”
“Ak nebudeme dôslední, zopakuje sa tu scenár ako v severnom Taliansku.”
Pomenujte súčasný stav. A pomenujte ho čo najkonkrétnejšie!
Je veľmi dôležité, aby ste hovorili konkrétne. To si ľudia dokážu predstaviť, vytvoria sa im v hlave obrazy.
Nestačí povedať: „Nerozprávajte sa s ľuďmi dlho.“ Alebo: „ Stojíte blízko seba.“ Keď nebudete konkrétni, hrozí, že si vaše slová vysvetlí každý inak – po svojom.
Napríklad slovné spojenie: „Nerozprávajte sa dlho“: Pre niekoho “nerozprávať dlho” znamená viesť rozhovor menej ako hodinu. Pre iného to môže byť: „Musím to stihnúť povedať do jednej minúty.“
Keď rozprávate, chcete, aby ľudia rozumeli. Preto je vašou úlohou byť zrozumiteľný a jasný. Konkrétne vyjadrovanie vám k tomu pomôže.
TIP Č. 3 - PREDSTAVTE IM IDEÁLNY STAV, VAŠU VÍZIU.
Popíšte ľuďom, aké výhody im prinesie zmena správania. Ako by to mohlo v ideálnom prípade vyzerať. „Zoberte“ ich do ideálneho sveta.
„Šírenie nákazy by sa spomalilo, alebo úplne zastavilo.“
„Mohli by ste si s kľudným svedomím povedať: Spravila som maximum preto, aby som ochránila moju rodinu.“
“Už v máji by sme sa mohli vrátiť do normálu tak, ako ho poznáme.”
Aj tu platí pravidlo „konkrétnosti“! Pretože okrem toho, že pre nich budete zrozumiteľní, tak navyše si budú vaše slová aj pamätať. To, čo si vieme predstaviť, si dokážeme lepšie zapamätať – tak funguje náš mozog.
TIP Č. 4 - POVEDZTE RIEŠENIE!
Keď dospelému človeku (aj dieťaťu ;)) dáte odpoveď na otázku prečo, sám sa vás spýta AKO? BUM – a teraz prichádza vaše riešenie!
Možno ste si povedali: „Konečne prišlo na rad to moje riešenie. Môžem im povedať, čo od nich chcem.“
Spomínam si, keď som po prvýkrát videla štruktúru presvedčivej reči, povedala som si to isté. Bola som prekvapená, že potrebujem spraviť takú dlhú cestu pred tým, ako poviem ľuďom, čo od nich chcem.
Na tej ceste sa však deje úžasná vec. Kontrastovaním súčasného stavu a vízie dávate ľuďom odpoveď na otázku „PREČO?“ - prečo by mali spraviť to, čo od nich chcete, a práve medzi týmito dvoma bodmi, v tej priepasti medzi tým, ako veci sú a ako by mohli byť, vzniká MOTIVÁCIA.
POZOR! Práve v tomto bode, ešte viac ako doteraz, potrebujete byť konkrétny a jasný. Povedzte „call to action“ - výzvu k činu. Jasne a zrozumiteľne.
„Noste rúška, vy aj všetci členovia vašej rodiny, keď idete von z bytu alebo domu. Ak ho nemáte možnosť kúpiť, vyrobte si vlastné, alebo použite šatku, šál. A dodržujte pri rozhovore s ľuďmi dostatočnú vzdialenosť - dva metre.“
Najčastejšie robia ľudia chybu, že si pripravia argumenty, opíšu súčasnú situáciu, vykreslia víziu a nakoniec je ich riešenie vágne: „Správajte sa zodpovedne k sebe aj k ostatným.“
A je to obrovská škoda. Pretože v takomto prípade nemajú v rukách to, čo sa ľudia rozhodnú spraviť a čo považujú za ,,zodpovedné správanie”. Niekto si povie, že zostane doma, iný iba prestane pri zdravení podávať ruky.
Už to asi doplo aj vám, tak ako mne pred 3 rokmi. ;) Čím lepšie odpoviete na otázku „PREČO“, tým ľahšie sa vám bude predávať vaše „AKO“ (riešenie, myšlienka, produkt).
A preto najskôr opíšte súčasný stav, dajte ho do kontrastu s tým ideálnym a až ako posledné povedzte, čo od nich chcete.
TIP Č. 5 - EMÓCIE.
„Fakty a dobré argumenty, to je to, čo ľudí motivuje sa zmeniť.“ Takto by kedysi vyzerala moja odpoveď na otázku, prečo sa ľudia rozhodnú niečo robiť inak. Áno, aj. No je ešte niečo oveľa „hlbšie“, čo nás motivuje k zmene. Sú to naše emócie!
Povedzme, že existujú dva typy motivácie:
1. motivácia SMEROM OD NIEČOHO - založená na strachu a snahe vyhnúť sa nejakej hrozbe
2. motivácia SMEROM K NIEČOMU - založená na túžbe a chuti dosiahnuť nejaký cieľ
Keď sa človeka motivovaného strachom spýtate, prečo nosí rúško, jeho odpoveď by napríklad bola: „Nechcem sa nakaziť.“ „Bojím sa, že ochoriem.“ „Chcem sa vyhnúť tomu, že by som mohol nakaziť ostatných.“
Do tejto kategórie patria ľudia, ktorým stačí opísať súčasný stav. Povedať im o probléme, jeho dôsledkoch, ponúknuť riešenie - návod a oni konajú.
Človek motivovaný túžbou by povedal: „Chcem mať istotu, že robím maximum.“ „ Túžim po tom, aby bolo opäť všetko v normále a chcem k tomu prispieť.“ „Takto robím niečo pre seba aj pre ostatných.“
Sem patria ľudia, ktorých nadchýna vízia. Povedzte im, čo môžu získať, aké budú z toho benefity pre nich, pre ľudstvo. Viac nepotrebujú počuť. Začnú konať.
Lenže! Nikdy neviete kto oproti vám sedí, kto je akou emóciou v danej oblasti motivovaný, prípadne ako majú tento psychologický koktejl namiešaný. Preto potrebujete apelovať na obe.
Navyše, ak by ste hovorili iba o probléme, boli by ste označený ako negativista. Ak by ste hovorili len o vízii, tak ste za snílka. Ak rozprávate len o riešeniach, ktoré treba urobiť, pôsobíte ako rodič. Jedine, keď hovoríte o všetkých troch - problém, vízia a riešenia - budete presvedčivým rečníkom.
TIP Č. 6 - HOVORTE JEDNODUCHO!
„Čím viac cudzích slov použijem a čím komplikovanejšie vety poviem, tým väčší odborník som.“
Rozmýšľam, kto sa najviac podpísal na tomto našom presvedčení, s ktorým sa aj u viacerých ľudí stretávam...Spoločnosť? Rodičia? Škola?
U mňa to bola práve vysoká škola, kde som nadobudla predstavu, že hovoriť „jednoducho“ nie je O.K. a neukáže dostatočne to, aká som erudovaná a ako dobre veciam rozumiem.
My na SpeakUP tréningu hovoríme: ,,Keď sa ľuďom prihovárate, chcete, aby vás počúvali. Na to, aby vás vydržali počúvať, potrebujete hovoriť ich jazykom, teda tak, aby vám s ľahkosťou rozumeli. A tiež tým ukážete, že tomu, čo hovoríte, rozumiete.”
A nehovoríme to len my, aj Einstein povedal: ,,Keď niečo nevieš povedať jednoducho, asi tomu dosť dobre nerozumieš.”
Keď som brázdila po internete, aby som našla relevantné informácie, aj k napísaniu tohto článku, natrafila som na text, ktorý hovoril o tom, prečo je dôležité nosiť rúško.
„Neexistencia dôkazu účinnosti masiek u zdravých ľudí, by sa nemala rovnať dôkazu o neúčinnosti, najmä ak čelíme novej situácií s obmedzenými alternatívnymi možnosťami. Preventívne by preto všetci obyvatelia mali nosiť ochranné masky. ”
Myslím si, že ak si to prečítate viackrát (ja som musela :)), tak sa dá pochopiť, o čo ide. Asi!
No mohlo to byť napísané aj takto: “Možno nemáme stopercentnú istotu, že je účinné, keď zdraví ľudia nosia rúška. To však ešte neznamená automaticky, že je to neúčinné. V tejto dobe si nemôžeme dovoliť riskovať, a preto, preventívne, bez ohľadu na to, či ste zdraví, alebo chorí, noste ochranné rúška.”
Oveľa dôležitejšie ako rozprávať „múdro“ (čo inak nie vždy ide ruka v ruke s množstvom cudzích použitých slov) je rozprávať „jednoducho“, teda tak, aby vám ľudia rozumeli.
A to je najvááác! :)
TIP Č. 7 - PRÍBEH!
,,Dominik a Klaudia sú dvaja mladí ľudia zo Slovenska, ktorí pracujú v Tirolsku v hoteli ako chyžní. Dominik sa jedného dňa zobudil a strašne ho boleli svaly - na celom tele. Myslel si, že je to len svalovka, lebo predtým bol aj s Klaudiou v posilňovni, do ktorej chodievajú stále. Nebral to vážne a išiel do práce. Po skončení šichty sa cítil ešte horšie ako pred tým. Bolela ho hlava a cítil, že má teplotu. Išiel si ľahnúť a v noci sa to ešte zhoršilo. Už tušil, že to nebude len tak nejaká únava. Mal triašku, teplotu 38 a od vtedy už vôbec nevychádzal z izby. Zavolal lekárovi, ktorý mu poslal číslo na infolinku o korona víruse. Volal tam šesťkrát. Nikto mu nezdvíhal. Na internete si našiel emailovú adresu. Na jeho email mu nikto neodpísal ani po troch-štyroch hodinách. Tak zavolal na slovenskú infolinku. Telefón mu ani len nezazvonil. Tak písal na slovenský email. Odpoveď zo Slovenska mu neprišla ani po štyroch dňoch. Nakoniec mu prišla odpoveď na rakúsky email, ktorý poslal ako prvý. Bolo to asi po piatich hodinách. Chceli od neho telefónne číslo, a že oni sa mu ozvú. Tak im ho poslal. Do hodiny od telefonátu za ním prišiel lekár. Bol oblečený celý v skafandri ako z amerického filmu. Mal na sebe rukavice, no klučku, ktorá bola na izbe, kde bol Dominik a Klaudia, odmietol chytiť. Dvere mu musel otvoriť Dominik. Počas celej doby ako lekár odoberal Dominikovi vzorky na testy, bola Klaudia v miestnosti s ním. Keď sa Klaudia spýtala, či zoberú vzorky aj jej, tak dostala odpoveď, ktorú by asi nikto z nás nečakal. Lekár jej povedal, že…….
zaujíma aj vás akú odpoveď dostala Klaudia? …..a takto funguje príbeh ;)
Ak chcete mať pri rozprávaní pozornosť ľudí, od úplného začiatku až po jeho koniec - povedzte im príbeh!
Prvé informácie sa tradovali ústnym podaním. Preto príbeh ihneď zaujme našu pozornosť. Áno, presne preto máme radi aj „drby“ (ehm, alebo klebety ;))
Keď rozprávame príbeh/príhodu, tak akosi automaticky prejdeme do rečníckeho módu s názvom: „ako s kamošom na káve.“ Prirodzene používame jednoduché a hovorové slová ako: „reku hovorím si“, „ty kokso“, „to nevymyslíš”, pokojne aj slang a ľahké nadávky, komu je ako po vôli. ;) Zaváňa to človečinou a to je ľuďom blízke.
POZOR! Aby fungovala “sila príbehu”, musí byť skutočný, aby bol uveriteľný (a vy tiež). Najlepšie na používaní príbehov je, že ich máme každý jeden z nás hneď niekoľko. Ak by ste predsa len nemali vlastný príbeh, pokojne použite aj príbeh niekoho iného. No stále platí, musí byť reálny.
…..”Vám testy robiť nebudeme”, to bola odpoveď, ktorú Klaudia dostala od lekára. Jej šéf ju poslal späť do práce a Dominikovi sa smial, že sa dal otestovať, vraj je to len obyčajná chrípka. Nebola, Dominik patril medzi prvých Slovákov, ktorí mali ochorenie COVID 19.
TIP Č. 8 - BONUSY!
Teraz, keď už poznáte štruktúru presviedčania, poradíme vám, čo na ňu zavesiť, aby ste boli zrozumiteľní, pútaví a zároveň tak môžete zvýšiť dopad vašich argumentov.
Toto sú tri techniky:
1. Preventívne spracovaná námietka
„Si nátlakový a stále si ideš len to svoje.” Aj takúto spätnú väzbu dostávajú niekedy, alebo skôr často, ľudia, ktorí majú ambíciu presvedčiť ostatných. Majú super štruktúru, perfektne spracované fakty, chcú sa k ľuďom priblížiť, no paradoxne ľudia nadobúdajú presvedčenie, že rečník sa na situáciu nepozerá rovnakou optikou ako oni.
Poznáte to? Ja áno! A to, čo mne zafungovalo aj pri nedávnom rozhovore s mojou mamou, bola preventívne spracovaná námietka.
Naučte sa námietky očakávať, predvídať a dokonca oceňovať (najčastejšie sú totiž znakom záujmu).
Ako prvé sa potrebujete zamyslieť nad tým, čo by mohli namietať. Čo je to, čo by vám ako prvé povedali, keď odznie vaše riešenie?
„Rúška nikde nie sú. Ani v lekárni a mal nám ich dať zamestnávateľ.“
Nie je náhoda, že sa technika volá „PREVENTÍVNE spracovanie námietky.“ Vy ju totiž spracujete ešte skôr ako by vám ju niekto spomedzi ľudí, ku ktorým sa prihovárate, povedal.
A mohlo by to vyzerať takto:
„Mami, ja viem, že ťa hnevá, že rúška nikde nie sú. Áno, je to pravda, nie sú! Bolo by super a oveľa jednoduchšie prísť do hociktorej lekárne, a kúpiť toľko kusov, koľko potrebuješ. A bolo by priam výborné, keby vám ich v práci rozdávali. Bohužiaľ, rúšok je obrovský nedostatok a momentálne to nie je možné. A hnevá to aj mňa! Rozhodla som sa už viac nečakať a rúško som ušila – mám aj pre teba.“
Pamätajte si - tá najhoršia námietka je tá nevyslovená. Tie, ktoré si druhá strana nechá pre seba, sú tie, ktoré rozhodnú o ich výslednom postoji bez toho, aby ste mali šancu si ich vyjasniť.
Počas nasledujúcich dní sa dozviete ďalšie dve techniky, ktoré sú, obzvlášť pri presviedčaní, veľmi dôležité.
2. Interpretované fakty
Povedať číslo samo o sebe nestačí. Už tobôž nie percentá s desatinnou čiarkou (napr. 83,4%).
Číslo samo o sebe nevyvoláva žiadnu emóciu a nevieme si ho predstaviť, preto ho potrebujete interpretovať- t.z. „rozmeniť na drobné“ a prirovnať k niečomu, čo si ľudia dokážu predstaviť.
“V Taliansku k dnešnému dňu (23.3.) trpí ochorením COVID 19 takmer 64-tisíc ľudí. To je akoby boli nakazení, všetci ľudia žijúci v Trnave.”
Pravdepodobnosť, že si ľudia zapamätajú číslo, je veľmi malá. A už aj keby si ho zapamätali, predstaviť si niekoľko tisíc ľudí, je náročné. No môžete mi veriť, že emóciu, ktorú v nich vyvolá predstava, si budú pamätať ešte dlho.
3. Paralela
Pred pár dňami mi kolegyňa hovorí: ,,Ja tak rada pozerám Krčméryho. Je pre mňa taký zrozumiteľný.” Aj ja sa si ho niekedy rada vypočujem, najmä kvôli jeho optimizmu, ten mi teraz padne dobre. :)
Čo to vlastne ten pán Krčméry robí, že mu tak dobre rozumieme?
Na otázku, či má význam nosiť rúško, odpovedal takto:
,,Ja si myslím, že akékoľvek rúško, jednorázové, či s filtráciou, plní základný zmysel . Ten je zabrániť, nie len korona, ale akémukoľvek vírusu a baktérií pri prenose. Prirovnal by som to k miestnosti. Aj táto miestnosť, v ktorej teraz sme, má dvere. My sme cez tie dvere ľahko prešli aj napriek tomu, že som obézny. Keby sme my dvaja chceli do tejto miestnosti vstúpiť autom, alebo autobusom, nedostaneme sa sem. Napriek tomu, že my sme rovnako veľkí, sa nám to nepodarí. Pretože cez tie dvere, to auto a ten autobus neprejdu. Ten vírus sedí v aute alebo v autobuse. To je tá bunka, tá kvapôčka. Vírus sám o sebe, bez bunky je raritou. To by musel byť veľký sám o sebe, aby prežil. A ten tiež rúško zachytí. Preto akákoľvek rúško tú úlohu spĺňa.”
Paralela je výborná v tom, že pomáha vysvetliť princíp, fungovanie pomerne zložitej veci alebo informácie na princípe, ktorý je nám dobre známy, alebo, ktorý si vieme predstaviť. Dôležité je, aby ste zvolili pralalelu, na ktorej budete môcť vysvetliť princíp jedna k jednej.
Myslím, že teraz význam nosenia rúšok, už netreba viac vysvetlovať. ;)
UKÁŽKA Z PRAXE!
A teraz by sme vám toto know how radi ukázali na konkrétnej presvedčivej reči. Vybrali sme si video od Petr Ludwig, autora knihy Konec prokrastinace. Tu je naň odkaz: https://www.youtube.com/watch?v=K5xy2n941jM
Veľmi mu fandíme za to, že sa do toho pustil. Video je šmrncovné a zrozumiteľné. A hlavne - apeluje na dôležitú tému. Veríme, že bude mať čo najväčší dosah. Veron sa naň pozrela aj z rečníckeho hľadiska a tu je jej feedback:
Je mi veľmi sympatické, že sa rozhodol na túto tému prehovoriť a nahrať video. O tomto je rečníctvo v praxi - prihovárať sa ľuďom v dôležitých témach, apelovať na nich. Je zrejmé, že je to pre neho dôležitá téma. Sám toto video nazýva najdôležitejším v jeho kariére a opierajúc sa o štúdie hovorí: ,,Je to tá najvážnejšia vec, ktorú sme v našom živote zažili.”
Skôr, než sa pustíme do tvorenia reči / prezentácie, potrebujeme mať jasno v tom, čo je náš zámer. Aký cieľ rečou sledujeme. Petrov zámer (ako ho chápem z tohto videa) je presvedčiť ľudí (špecificky Čechov), aby nosili rúška vždy, keď pôjdu medzi ľudí, aby sa navzájom v nosení podporovali a vyzvať influencerov aby túto myšlienku šírili dalej. Ide teda o presvedčivú (motivačnú) reč.
V jeho reči je mnoho vecí, ktoré sa mi veľmi veeeľmi páčia a v rečnení ozaj fungujú:
1) Rámec v úvode
,,Chcem hovoriť o tom, čo môžeme ako jednotlivci robiť.”
Poslucháči radi vedia, o čo pôjde, rámec nás upokojuje, nastavuje nám očakávania.
2) Príklad s Mongolskom
Páči sa mi hneď z niekoľkých dôvodov:
I) Je to pozitívny príklad, ako nosenie rúšok pomáha (super kúsok skladačky do časti VÍZIA)
II) Obsahuje fakty (len jeden nakazený a aj to Francúz, ktorý prišiel na návštevu) a teda to upokojuje naše racio, nejde o wiši-waši dojmológiu
III) Je to veľký kontrast (štát susediaci s Čínou vs. len jeden nakazený) a kontrasty nás držia v napätí, sú pútavé a sprostredkúvajú emóciu.
3) Preventívne spracované námietky
Predpokladal, že ľudia budú namietať, že rúška nie sú až tak účinné a nie sú dostupné. Neobišiel to, práve naopak - dal ľuďom za pravdu, že pre ľudí v prvej línii sú lepšie respirátory, a že rúška teraz nie sú. A potom poskytol štúdie a konkrétne nápady, ktorými námietky vysvetlil. Upokojil tak prípadných namietajúcich, zobral im vietor z plachiet. No a sebe tak podčiarkol kredibilitu, vidno, že vníma súčasnú situáciu komplexne.
4) Jasný apel
,,Vždy, keď pôjdete medzi ľudí, noste rúško. Majte ich viacero, vyvárajte ich.”
Toto je jasné ako facka, viem si to predstaviť, a čo si viem predstaviť, ľahšie uskutočním.
5) Je osobný
Hovorí, akých päť krokov robí on sám na zníženie rizika prenosu choroby. Hovorí, že má 95-ročného dedka a nepôjde ho navštíviť. Nebojí sa viet ako: ,,Ja by som si prial, aby …”
Najvyšší cieľ, aký pri rečnení môžeme sledovať, je prepojiť sa s publikom; to, že hovorí takto osobne mu veľmi pomáha sa publiku priblížiť
6) Vtip o slivovici na Morave
Páči sa mi z dvoch dôvodov (tretí dôvod by bol slivovica ako taká:)).
I) Preventívne tým spracoval námietku, že je nedostatok dezinfekčných prostriedkov.
II) Humor približuje (opäť je bližšie k ultimátnemu cieľu prepojiť sa s publikom) a humor odľahčuje (a v tejto situácii to treba).
7) Opis vízie
,,Želám si, aby o 14 dní všetci v Českej republike nosili rúška.” + opis pozitívnych dopadov, ktoré to prinesie (spomalenie šírenia nákazy, pomoc nemocniciam, pomoc sebe aj blízkym). Je to jasné, predstaviteľné a osobné.
8) Používanie ,,potravy pre mozog”: grafy z iných krajín
9) Paralela so zbieraním hovienok pri venčení psov
,,Kedysi sme sa divne pozerali na ľudí, ktorí hovienka zbierali. Dnes sa divne pozeráme na tých, ktorí to nerobia. A tak to bude aj s rúškami … “
Táto paralela je ľahko predstaviteľná, jednoduchá na pochopenie princípu. Jje zároveň pozitívnym príkladom zmeny, ktorú Česi už zvládli (podpora, motivácia). Zároveň preventívne odpovedá na námietku: ,,Ľudia budú na mňa divne pozerať, keď budem mať rúško.”
10) Citát
,,Na to, aby zlo zvíťazilo, stačí, aby dobrí ľudia prestali robiť čokoľvek.”
Je to silný výrok, pasuje na situáciu a podporuje jeho apel (aby tí, čo rúško nosia, sa navzájom podporovali a šírili ideu ďalej). Citát (ktorý ale musí byť k veci) je super podpora - je to, ako by sa niekto slávny za vás postavil a prikyvoval: ,,Áno, áno, počúvajte ho, aj ja som to kedysi bol býval spomínal.”
Moje odporúčanie sa týka v zásade len jednej veci - štruktúra. Jednotlivé príklady a body sa mi veľmi páčili a boli pre mňa pútavé. Lepšie by však fungovali, keby prišli v štruktúre: problém - vízia - riešenie. Kontrast medzi opisom problematického súčasného stavu (a jeho dôsledkov, ak nič nezmením) a benefitov nosenia rúšok odpovedá na otázku Prečo? A keď ľudia vedia prečo, sú viac ochotní zaaplikovať odporúčanú vec.
Kostra takto usporiadanej reči by vyzerala cirka takto:
1) Súčasný stav
Tu by mohol opísať vývoj v krajinách, kde rúška vôbec (alebo neskoro) zaviedli + dôsledky. Mohol by tu opísať hypotetickú situáciu, kedy rúška nosiť nezačneme. Opierať by sa mohol o šatistiky, ktoré spomínal v samotnom úvode. Väčšina ľudí je motivovaná strachom (od niečoho). A teda pri opise súčasného stavu si potrebujú uvedomiť, že je to (alebo by časom mohol byť) problém. Pre nich, pre blízkych, pre ekonómiu krajiny,... Peter mi z tohto videa príde skôr motivovaný túžbou. Čo tiež nie je na škodu, potrebujeme vizionárov. Na presviedčanie však treba hovoriť aj o probléme. Ako hovorí môj obľúbený citát: ,,Riešenie je len také dobré, ako dobre je uchopený problém.”
2) Vízia
Víziu pekne opisuje v svojej predstave, že všetci Česi nosia rúška. Tiež cez paralelu s hovienkami a cez hodnotu láskavosti (pozitívny dopad - pomáhame nie len sebe, ale aj iným). Tiež sem patrí príklad z Mongolska.
3) Riešenie
Riešenia a apely by som na jeho mieste zhrnula spolu na záver. Boli trúsené počas celého videa, mohli by by byť prepočuté. A na mňa pôsobili aj trochu zahlcujúco - počas celého videa som v hlave držala imaginárny TO DO zoznam a pripisovala naň akčné kroky. Postupovala by som od takzvaného väčšieho obrazu (idea ,,buďme zodpovední a poďme príkladom”) až po jednotlivé jasné akčné kroky: rúška vždy, keď ideme medzi ľudí, studené sprchy, fotky od influencerov, ….
A citát o tom, ako zlo zvíťazí, keď dobrí ľudia prestanú robiť čokoľvek, na záver by bol úplny šmak.
Video od Petra je dôkazom, že rečnenie je nástroj, ktorý sa nespája len s dávnou minulosťou. Je dostupný aj tu a teraz a všetkým. Treba ho uchopiť a používať na šírenie dobrých myšlienok. Dnes viac ako inokedy!
Toto je štruktúra presvedčivej reči. Radi sme sa s vami podelili o naše know how, veríme, že poslúži. Kostra je vždy rovnaká. Používali ju rečníci ako Martin Luther King, ale aj Adolf Hitler. To čo sa mení, je obsah, ktorí sa ňu rečníci rozhodnú navešať. A to už nechápeme na vašom (morálnom ;) ) uvážení. No majte na pamäti, že štruktúra presvedčivej reči je len polovica úspechu. Ešte musia vaši poslucháči povedať „kupujem“ ;)
Bratislava, Slovensko
(presná adresa po prihlásení)
25.-27.10.2024, 20.-22.11.2024 (kapacitne plný), 13.-15.12.2024